Denne vytvárame množstvo vecí rôzneho charakteru a mnoho z nich i podvedome. Vytvárame si nové kamarátstva, stravovacie návyky, názory na spoločenské udalosti, presvedčenia, pekné záhradky pri domoch, účesy na múdrych hlavách…
A spolu s týmito všetkými na pohľad neškodnými vecičkami si vytvárame aj „jeho“- uja Stereotypa! Uf, ale ako ho nik z nás nechce, nik po ňom netúži, lebo všetko zničí, napr. vzťahy, pracovné nasadenie a napokon i chuť do života. Hrozne to znie, naozaj, a to je aj dôvod, prečo sa ho tak veľmi stránime.
Ja osobne s ním nemám žiadny problém a už vôbec sa ho nebojím. Predsa sa nemôžem báť niečoho, čo som sama vytvorila, to ako keby som sa bála koláča, ktorý upečiem v nedeľu alebo sukne, ktorú si ušijem. Prečo sa báť niečoho, čo sme stvorili sami? Viem, lebo na začiatku to bolo krásne, a potom zrazu sa nám už to isté krásne nepáči. Lebo chodiť s priateľom na diskotéku už zrazu nieje také vzrušujúce, prídu pochybnosti…
Ja osobne som presvedčená, že tento ujo má aj svoje dvojča. Verím v dva stereotypy. Jeden je ten „zlý“, teda dni v práci, ktorú nenávidíte, činnosti s priateľom, ktoré vás nudia, lenže niekedy vznikli z iného dôvodu (pre radosť), avšak situácia sa zmenila… Druhý je „dobrý“, teda stereotypná návšteva babičky v nedeľu poobede, raňajky o siedmej s manželom a dvoma krásnymi ratolesťami, návšteva posilňovne v pondelok, stredu a piatok (kto by to chcel zahodiť do koša len preto, že je to stereotyp)…
Treba si uvedomiť, že vždy vytvárame veci, ktoré nás napĺňajú, avšak pri neustálom formovaní našej osobnosti s nami tieto veci už nedržia krok a verte mi, je to úplne normálne. Preto je v našich rukách, aby sme našu áčkovú sukňu prešili na mini alebo si ušili úplne novú.
Stereotyp je výsledkom našej práce, a preto je len na nás, aby sme si ten „dobrý“ uchovali, a ten „zlý“ vymenili. Nemusíme nikoho žiadať o povolenie na prestavbu nášho života a práve to je také úžasné priatelia!
Celá debata | RSS tejto debaty