Niekedy si veľa vecí nepamätáme, a to údajne preto, lebo máme obmedzenú kapacitu gebuľe. Ja si však myslím, že výnimočné chvíle si pamätáme veľmi dobre po celý život. Áno, aj ráno, aj večer, v lete či v zime, vo vzduchu, na vode i na súši. Presne také to bolo aj s Antónoiu, totiž Toťou, ako ju zvyknem volať. Vlastne zvykla som, kým z nej poľský nákladiak […]
Pokračovanie článku