Opäť za volantom! Zvyčajne sa ponáhľame, lebo musíme ešte zabehnúť tam a tam, za takým a takým človekom. Všetko naplánované do minúty, lebo čas treba efektívne využívať, lebo ak nie, TAK …??? Tak čo sa vlastne stane? Koniec sveta už vraj bol… Prečo tak úpenlivo túžime všetko stihnúť?
Prvá moja poznámka je, že sa môžeme aj roztrhať, no aj tak po nás ostane niečo nedokončené, keď si to vezmeme čisto teoreticky. Aj keď každú minútu života vyplníme „dôležitými“ termínmi, tak nestihneme všetko, lebo -všetko- je nekonečná množina úkonov. Napriek tomu režeme zákruty a pritískame plynový pedál. Príkladom tejto šialenej jazdy môže byť typická sobota slovenskej ženy. Videli ste ju v sobotu vôbec, lebo ja moju mamu nie, keďže jej rýchlosť je priam nadpozemská. A kvôli čomu? Bude jej život škaredší, ak nestihne vyprať záclony? Hoci je to len jednoduchý príklad, tak mnohí fungujú na tejto báze, rýchlo, rýchlo, lebo JEŽIŠMÁRIAJOZEF! A hlavnou chybou tejto životnej jazdy je, že zabúdame na skutočné „termíny“: stretnutia s priateľmi či dlhé rozhovory s deťmi alebo len prehodiť niekoľko viet so susedmi…
Dnes skúste spomaliť a urobiť niečo nenaplánované. Objednajte rodine domov večeru a rozprávajte sa, choďte sa poprechádzať s partnerom (ak prestane pršať dnes vôbec :-D) alebo mu urobte masáž, zavolajte priateľom ako sa majú alebo ich zavolajte do kina či na drink. Je len vo vašich silách, aby ste to pribrzdili.
Dnes kúpim svojej mame kvet a obľúbenú čokoládu! No a čo, že nemá sviatok a nie je ani MDŽ…
Spomaľte!!!