Nesedím vo vlaku zadarmo, zatiaľ. Iba som sa dotackala na vlakovú stanicu a hľadám kúsok miesta, najlepšie nejakým predošlým zadkom vyhriateho…
(Studené) Prisadám si na drevenú lavičku k jednej slečne, pričom o pár sekúnd si vedľa mňa prisadá ešte jeden pán. Sedíme a ja sa cítim ako Ježiš na kríži, akurát že on to mal ťažšie. Mne je len zima na nohy a ruky a chce sa mi spať, navyše vedľa mňa dúfam nesedia zloduchovia, ale statoční občania…
Tretí ukrižovaný neodoláva pokušeniu a vyťahuje drobné mince na teplý nápoj z automatu. Sú predražené, myslím si v duchu, aj keď trocha teplej vody s práškom by ma možno zohrialo. Mám aj drobné, ale seriem na tie automaty!!! Žbrndu za slušných 50 centov piť nebudem. Taký automat vás ani nepozdraví, ani neprehodí slovko, ktoré by vás v takej zime potešilo. Napriek tomu si „žije“ ako celebrita. Všade, kde sa ukáže je toľko ľudíííí. Aj do kostola by ich istotne prišlo viac, keby tam bol automat. Ukrižovaný sa vracia s teplou žbrndou, zatiaľ čo ukrižovaná sprava nás opúšťa, smer Trenčín…
Napokon ma opúšťa aj ukrižovaný zľava a ostávam sama so svojimi myšlienkami na to, čo ma asi čaká v kupé…